Cirkev v obci
Rímsko-katolícky kostol sv. Petra a sv. Pavla apoštolov
Svätá omša býva každú nedeľu o 9.15 hod. Kostol spadá pod farnost obce Bobrovec (www.farabobrovec.sk).
"Kaplnka" (ľudový názov pôvodného kostolíka v Pavlovej Vsi) bola postavená za farára Serafína Rončáka v roku 1932. Dovtedy existovala len zvonica (tak ako to je doposiaľ v Bobrovčeku). Kostolík posvätil z poverenia biskupa diecézy Mons. Jána Vojtaššáka, mikulášsky kanonik ThDr. Karol Kožár. Interiér (strop kostolíka – obrazy dvanástich apoštolov a oltárny obraz sv. Petra a sv. Pavla) vymaľoval chýrny maliar Liptova, Mikuláš Štalmach.
Avšak cesta k dnešnej podobe kostola bola ešte náročná a zdĺhavá. Už v roku 1968 skrsla myšlienka pristaviť ku kostolu ďalšiu časť. Projekt vypracoval Milan Tomko. Vďaka početným zbierkam veriacich sa 4.októbra 1969 začalo s výstavbou. V roku 1970 boli postavené obvodové múry aj chór a začalo sa s prípravou dreva na strechu. Nanešťastie, v časoch normalizácie politický režim stavbu zastavil a v roku 1972 nariadil postavené múry zbúrať. Z prestavby zostali len základy. Nepomohli ani delegácie veriacich v prezidentskej kancelárii v Prahe.
Po roku 1989 bola opäť oživené myšlienka na prestavbu kostola, aj vďaka vtedajšiemu správcovi farnosti, vdp. Viliamovi Komárovi. Urobilo sa niekoľko zbierok, zakúpil sa plech na strechu kostola, ale napriek počiatočnému nadšeniu sa práce na prestavbe na niekoľko rokov zastavili. Až v roku 1995 sa začalo opäť aktívne pracovať. Nová prístavba stojí na základoch zbúraných múrov v roku 1972. Stavbu sa podarilo postaviť od jari do jesene roku 1997. Kostol sa rozšíril smerom na sever po celej dĺžke pôvodnej stavby. Z bývalého chrámu vznikla svätyňa a vytvorila sa nová, omnoho väčšia loď. Kostol bol posvätený Mons. Andrejom Imrichom, spišským pomocným biskupom 8. novembra 1997. Neskôr boli doplnené nové drevené lavice, krížová cesta a s prerábaním a zveľaďovaním chrámu sa pokračuje aj naďalej.
Výstavbou kostola sa výrazne obohatil náboženský život v obciach Pavlova Ves, Bobrovček a Behárovce. Spočiatku boli sv. omše len niekoľkokrát v roku – na odpust, na vianočné a veľkonočné sviatky. Pravidelne sa konali iba nedeľné, májové a októbrové pobožnosti. Za pôsobenia vsdp. kanonika Karola Hudáča začali sväté omše bývať častejšie: najprv raz za tri týždne, potom každý druhý týždeň a nakoniec každú nedeľu, ako je tomu až doteraz.
